Vracajú sa ku koreňom, robia výpravy, sídli tu aj liečiteľ

dnešnej hektickej dobe ľudia stále silnejšie pociťujú potrebu ujsť z civilizácie do prírodného prostredia, vrátiť sa ku koreňom. Vďaka tejto potrebe celkom nevymizli ani lazy v podhorských obciach.

Nová legislatíva, ktorá by mala vrátiť mladých ľudí k pôde a hospodáreniu, sa však v podmienkach Hornej Marikovej dá uplatniť len ťažko.

Stokrát väčšia ako Vatikán

Chotár obce Horná Mariková je veľmi rozľahlý, na rozlohe 4755 hektárov žije asi 620 obyvateľov. Na webovej stránke obce sa uvádza, že je stokrát väčšia ako Vatikán, tridsaťkrát väčšia ako Monacké kniežatstvo, osemkrát väčšia ako Gibraltár a len o niečo menšia ako San Marino alebo Bermudy.

Lazy skryté v hlbokých dolinách

Na prvý pohľad sa zdá, že osídlenie je rozložené pozdĺž rieky Marikovky. V úzkych priľahlých dolinách, často až vysoko tesne pod hrebeňmi hôr, sú však roztrúsené chalupy alebo zhluky chalúp v miestnych osadách. Kedysi boli bohato obývané, dnes vymierajú.

Od úplného zániku ich zachraňujú hlavne chalupári. Nájdu sa však aj ojedinelé výnimky skôr dobrodruhov, ktorí sa rozhodnú pre zmenu a trvalý život práve tu.

Členenie a obývané chalupy

Administratívne sa Horná Mariková delí na desať miestnych častí – Pagaňov, Rovné, Belejov, Hlboké, Modlatín, Žrnové, Udička, Vlkov, Stolečné, Ráztoka.

Spolu ju tvorí až 108 osád a v 100 osadách sú chalupy obývania schopné. Trvalo obývané sú z tohto počtu len dve desiatky, a aj to žijú ľudia trvalo len v dvoch, maximálne troch domoch. Ostatné objekty slúžia už len na rekreačné účely. „Máme asi 1000 súpisných čísel a z toho je 240 obývaných trvale a 520 je chalupárskych, chatárskych,“ hovorí Miroslav Hamar, starosta obce.

Kedysi v nej pulzoval život

V časti Rovné je päť osád – Puchrovci, Brídovce, Borsenovce, Orgoňovce, Patákovci. Do osady Borsenovce sa dostanete po ceste, ktorá ide zväčša do strmého kopca lesným terénom vyše tri kilometre. Aj dobrý vodič na terénnom aute má čo robiť. Prekonávať musíte niekoľkokrát aj potok, samozrejme, bez mostíka. V minulosti tu žilo množstvo rodín, ktoré si dorábali potraviny.

Ešte v päťdesiatych rokoch, keď bolo sčítanie obyvateľov, zisťovali v osadách Rovného aj stav hospodárskych zvierat. „Bolo tu 60 kusov dobytka, 6 párov koní, ľudia chovali ošípané, ovce, kozy. Prebytky vymieňali za to, čo potrebovali alebo predávali. Ešte v sedemdesiatych rokoch Jozef Škrabko každé ráno v sobotu a v nedeľu naložil na koníka mlieko a zvážal ho dole do dediny,“ hovorí starosta Hamar. Tam vyložil kanvy a po kontrole hustoty a stavu brali mlieko mliekari.

Dnes už je v Rovnom podľa starostu trvalo obývaný len jeden dom.

Návrat do chalupy rodičov

Osady od úplného zániku dnes zachraňujú chalupári. „Ja som sa tu narodil, v tejto chalúpke. Býval som tu do ôsmich rokov,“ hovorí Jozef Borseník z osady Borsenovce. Tvrdí, že život nebol ľahký. Potom žartom ešte dodáva, že sa museli sťahovať, lebo nemohol v zime chodiť do školy. Narástol vraj maličký a snehu bývalo toľko, že ani nevidel na cestu, keď sa chcel dostať dolu. Potom už bez žartov vysvetľuje, že rodičia boli nútení odísť za robotou do Čiech.

Šesťdesiat rokov býva pán Borseník v Prahe, korene ho však ťahali späť. Teraz je už na dôchodku a do bytu v pražskom paneláku sa vracajú len sporadicky. „Len na nákupy. Na Slovensku je moc draho. Urobíme si zásoby a vraciame sa do Marikovej,“ hovorí jeho manželka Jitka, ktorá pochádza od Kolína.

Chalúpka po Jozefových rodičoch, ktorú si opravili, sa stala na dôchodku ich útočiskom. Pani Jitka má rada ticho, ktoré tu vládne a miluje čítanie kníh. Jej manžel zase všeličo vymýšľa.

V kuchyni má pán Jozef aj dômyselný spôsob bleskurýchleho vykurovania horúcim vzduchom vyfukovaným od pece. Slúžiť môže aj ako megafén pri sušení vlasov. Vynaliezavý je pán Borseník stále. Prekvapil niekoľkokrát dokonca aj starostu. V podmienkach lazov si však musí vedieť človek poradiť, improvizovať. „V osade sme stále. Aj v zime, aj v lete. Dopestujeme si hlavne zeleninu či ovocie, aby sme nemuseli voziť,“ dodáva. V Prahe bývali v rodinnom dome na Barandove. Neskôr oň pre výstavbu prišli, život spätý s prírodou im však obom chýbal, a tak sú tu.

Útočisko riaditeľa a lesné prelúdie

Do osád za pokojom a tichom a tiež z tradície utekajú aj iní. Rekreačný objekt si na pozemku svojho otca postavil aj riaditeľ súkromnej umeleckej školy Ľubomír Ligas z Bzenca. Zablúdil sem raz na turistických potulkách a tiež zatúžil vrátiť sa ku koreňom. „Keď ho omrzí mestský ruch, naloží nástroje a prichádza do Marikovej,“ hovorí starosta Miroslav Hamar.

Večer môžete vďaka tomuto dočasnému obyvateľovi lazov zažiť veľmi poetické chvíľky. „Išiel som raz tak hore a začul som krásnu hudbu. Také gitarové prelúdie. Myslel som, že niekto ladí rádio. Keď sa však opakovala tá istá melódia viackrát, vedel som, že je to niečo iné. Že niekto nádherne muzicíruje. A bol to pán Ligas,“ spomína si na zážitok starosta Hamar.

Výpravy detí do života 
v minulosti

Štyria mladí muži z Prahy prichádzajú zase počas prázdnin na jednu z chalúp pre výpravy so svojimi ratolesťami. „Niečo také ako výlet chlapov s deťmi z českého filmu S tebou mně baví svět,“ usmieva sa starosta.

Vládne tu určite celkom iná atmosféra, akú poznajú deti v meste. Spolu varia, nosia vodu, pripravujú drevo. Jednoducho robia všetko potrebné, tak ako deti kedysi. A večer nehrozí televízor. Aj zábavu si zabezpečujú po večeroch sami. Maminy zostávajú doma, odpočinúť si.

Lieči ľudí, chce hospodáriť

Nájdu sa však aj ľudia, ktorí prišli do Marikovej trvalo žiť. Ako napríklad Dano, mladý človek, ktorý sa sem prisťahoval, aby sa vrátil k životu spätému s prírodou a stal sa obyvateľom osady Fusovci. O stretnutia s médiami veľmi nestojí. Odstrihol sa od civilizácie a chce to pravdepodobne dodržať. „Dano je z Moravy a má predstavy, že by začal aj hospodáriť. Funguje aj ako liečiteľ. Problém je, že kúpil chalupu a nemal prostriedky na kúpu pozemkov. Je manuálne zručný, veľmi pracovitý, ale pozemky prenajaté nemá. Takže keby začal chovať ovce alebo kozy, musel by na cudzom, z čoho by mohli byť problémy. Pokiaľ nebude u nás komasácia, aby sa pozemky scelili, budú mať podobní záujemcovia problém realizovať niečo podobné,“ vysvetľuje starosta Hamar s tým, že by radi pomohli, ale obec nemá veľa možností.

Nová legislatíva im nepomôže

Nová legislatíva na podporu mladých začínajúcich roľníkov a na oživenie osídiel typu lazov tiež nepomôže. Je totiž podľa starostu príliš byrokratická s množstvom podmienok pre záujemcu, ktoré sa nedajú všetky splniť. Pre podmienky osád typu Hornej Marikovej je tiež prakticky nerealizovateľná.

„Nový zákon, ktorý pripravujú o podpore horských sídiel a osád, je len taká povinná jazda, čo sa týka osád typu Hornej Marikovej,“ hovorí Hamar. Podmienky nie sú schopní splniť, aj keď sú typická osadnícka obec. „Pre našich ľudí to nie je absolútne stavané. Je vhodný skôr niekde na Myjavu, ak na osadách žijú rodiny a majú relatívne dobrý prístup k poľnohospodárskej pôde. Ak si tam niekto zriadi živnosť, nakúpi techniku, dokáže dorábať krmivo. U nás sú podmienky oveľa horšie,“ zdôvodňuje starosta s tým, že bez finančnej podpory za údržbu lazov to nepôjde.

Zdroj: http://nasapovazska.sme.sk/c/7757971/vracaju-sa-ku-korenom-robia-vypravy-sidli-tu-aj-liecitel.html#ixzz3x6ylCrFx